To, čo robím, o čo ma ľudia často žiadajú, je dávanie vhľadov do konkrétnej životnej situácie.

Nasmerovanie k sebe. Najviac sa ma pýtajú ženy. Ale nielen.

Mojou silnou stránkou je vedieť ľuďom pomôcť veci jasne pomenovať a naviesť ich správnym smerom = smerom ich duše. Schopnosť vysvetľovať zo všetkým možných strán. Ako aj trpezlivosť.

Funguje mi to najlepšie formou rozhovoru tým, že NAČÚVAM za myseľ daného človeka. Jeho "problému". Musí to byť konkrétne. Na všeobecných otázkach to vysvetliť (až tak) neviem. Ani to nemá zmysel. Vznikajú tak "čo ak by keby keď". Musí ísť teda vždy o konkrétnu situáciu, konkrétny "problém". Následne kladiem otázky.

Moja práca je terapeutická, ale terapeut nie som. Svietim do tmy. Do temnoty. Vyťahujem neuvidené na povrch. Na svetlo.

Vediem ľudí k jadru, k sebe. Aby si našli odpovede a pomenovali SKUTOČNÉ PRIANIA, tie z duše, nie tie z hlavy. Aby vedeli odlíšiť PRIANIA z duše od CHCENÍ z ega. Buď formou rozhovoru alebo formou kurzu, ktorý som pre ženy vytvorila.

Nútim ľudí zamýšľať sa. Ísť za myseľ. Prekuknúť myseľ. Ponuky mysle. Jej programy. Odhaliť zápisy, ktoré riadia ich životy a prepísať. Pristihnúť myseľ pri čine. Nehrať jej hru. Žiť v prítomnom okamihu. Nie v myšlienkach, domnienkach, predstavách. Ale na Zemi. V hmote. V tele. Činom. Skutkom. Nie slovami.

Navádzam ľudí k sebe. Byť sebe VERNÝ. A to najmä kladením si otázok. Čo cítim? Čo potrebujem. To robiť. (Tu sa dá odlíšiť čo chce ego a čo duša.) Cieľom je ochota dozrieť. Ochota zriecť sa túžob ega. ️

Funguje to, ak sú ľudia OTVORENÍ a OCHOTNÍ vidieť svoje tiene. Ak majú už dosť STRÁCANIA sa v živote. Ak majú dosť toho blúdenia v živote, dosť bolesti a utrpení. Ak sa už dostatočne nasýtili egom, no šťastie im to NEPRINIESLO.

Funguje to, ak sú ľudia ochotní uvidieť programy, ktorým veria. Chcenia z ega, ktoré ľudí nerobia šťastných. Cieľom je dostať sa do ŽIVOTNEJ ROVNOVÁHY. Očistiť sa od deštruktívnych túžob. Vedieť sa ich zriecť. Otvoriť sa tak spokojnému a naplňujúcemu životu.

Učím ľudí SEBAVYJADROVAŤ. Seba a teda LÁSKU (Boha v nás) realizovať. Vnímať sa. Nestáť si hlavou v ceste za šťastím. Nestrácať sa v myšlienkach. Ako som to kedysi robila ja.

Učím vnímať pocity, EMÓCIE, vedieť si ich pomenovať. Neutekať pred nimi. Vnímať svoje POTREBY. Mať ochotu si svoje potreby aj napĺňať. Resp. UMOŽNIŤ Životu (Bohu), aby ich napĺňal. Fakt sa Mu stačí uhnúť hlavou z cesty. Kráčať tak chodníkom, ktorý pre nás vytvoril on. Nie naše ego. Inak schádzame z cesty na bludné chodníčky. A to je škoda, takto premárniť svoj život. Zbytočne si škodiť, škodiť iným.

Inak povedané, učím ľudí používať myseľ, aby ich ona nezneužívala. Aby ich nezneužívali myšlienky, presvedčenia, domnienky. Vediem ľudí k tomu, AKO KOMUNIKOVAŤ vo vzťahu, aby nedochádzalo k zbytočným konfliktom. Aby dochádzalo k vzájomnému porozumeniu. K spokojnosti. Opäť na základe vlastného poznania.

Sama to všetko trénujem a overujem platnosť toho, čo píšem, hovorím, priamo vo svojom živote a tak cez VLASTNÉ SKÚSENOSTI viem poznania odovzdávať ďalej. Najmä písomnou formou alebo formou rozhovoru s konkrétnou osobou.

Na to všetko som mohla prísť vďaka vzťahom, ktorými som si prešla, aby som mnohým veciam v živote porozumela. 

V mladom veku som vzťahom nerozumela. Nemala som vzor. Nevedela som, o čom skutočný vzťah medzi mužom a ženou je. Chýbal mi vzor. A mnohým mladým ľuďom, nielen, tento SKUTOČNÝ VZOR chýba. Hľadajú ho. Ľudia hľadajú, AKO žiť. A tak sa mi podarilo napísať knihu s názvom "Návod na život (ne) - existuje (?).

Nevedela som, ako sa buduje vzťah. Modelom sa mi stalo to, čo som ako DIEŤA odkukala od dospelých. A síce pretŕčanie sa pred mužmi, predvádzanie sa, provokovanie, získavanie si pozornosti od mužov nezdravým spôsobom. A toto robí dodnes mnoho, mnoho žien. Nemajú vzor. Chýba im. Konzumný spôsob života ponúka niečo iné.

Niekto sa učí z kníh, niekto cez deti, niekto cez vzťahy. To bola a je moja cesta a za to som vďačná. Vzťahy ma viedli a vedú k emočnej zrelosti, dospelosti. Zodpovednosti. 

No musela som si prejsť úzkosťami, depresiami. Strácaním sa v živote. Nerozhodnosťou.

K životnému poznaniu som dozrela až počas 3,5 ročnému pobytu v Portugalsku.

Aj vďaka predposlednému vzťahu, ktorý opäť vznikol na základe NEDOSTATKU, nie z vnútornej HOJNOSTI. Nie z lásky.

Hojnosť nám prichádza do života vtedy, keď sa zameriame na to, čo nám ide PRIRODZENE. Ak žijeme verne sebe. Bohu v nás. Tam máme dávať svoju ENERGIU. To je zmysel života.

Základom je nevyužívať druhých ľudí ani svojho partnera za účelom vlastného obohatenia sa. Ale dávať zo svojej plnosti. Z prebytku hojnosti. Lebo máme. Preto sa potrebujeme o túto hojnosť v sebe starať. Napĺňať sa ňou. Napĺňať sa sebou. A teda láskou, radosťou, pokojom. Blaženosťou. Bohom. To so sebou všade prinášať, to na iných rozlievať. 

Dôležité je nezachraňovať iných ľudí.

Nechcieť ich uchrániť pred bolesťou, ako to kedysi robila mne moja starká. 

Chcela, aby som sa vyhla utrpeniu a bolesti, a tak sa obetovala. Veľakrát. Často to robia ženy mužom vo vzťahu. Aj deťom. Obetujú seba, svoje priania, aby vyhoveli svojmu egu. Egu muža. Detskému egu, ktoré potrebuje ZRELÝ VZOR. Následne sa uchýlia, nielen ženy, k manipulácii, aby dostali to, čo im chýba, čo si samé nedávajú. Je to rola obete. Je to pýcha. Povyšovanie sa. Muži zneužívajú ženy. Ženy mužov. Ale už stačilo. Aby vznikol na Zemi mier, opätovný Raj na Zemi, je potrebné prevziať za seba ZODPOVEDNOSŤ. Žiť VERNE. Čestne.

Klamstvo a manipulácia, život v emočných závislostiach, život v EGU, napokon nikomu v konečnom dôsledku neprospieva. Ani nemôže. 

Dôležité je naučiť sa dovoliť iným ľuďom, aby cítili bolesť. Nechcieť druhých ľudí ochrániť pred bolesťou, s ktorou sa potrebujú stretnúť. Bolesť je súčasť života a sebarozvíjania. (Pozor na úmyselné sebapoškodzovanie, to je zase z ega. To nie je tá cesta.) Nie je to z lásky. To po nás Život nechce. To je obeť.

Dôležité je vedieť voliť slová.

Cieľom je nájsť a žiť seba. To je účelom nášho bytia na Zemi.

A prišla som aj na to, čo je NAJDÔLEŽITEJŠIE. 

Okrem toho, že všetko je dôležité, DÔLEŽITÉ je, aby sme si v prvom rade uvedomovali a POZNALI naše skutočné priania. Priania duše. Aby sme poznali CIEĽ, aby sme mali SMER života.

Aby sme sa ich nebáli, nech sú akékoľvek. Aby sme sa za svoje PRIANIA DUŠE nesúdili a nehanbili. Aby sme ich vnímali. Napĺňali si ich. Verne. V dôvere v život, že On nás vedie. (Život sám. Boh. Univerzum.) Akokoľvek Ho nazveme.

To nás vedie k spokojnému naplňujúcemu životu. Životu v radosti, zdraví a hojnosti. K úcte a rešpektu.

Toto je moje životné poznanie.

Prajem všetkým.

S láskou Petra