Keď Ti diktuje myseľ. (5 minút čítania)
Maya v hlavnej role. Takto to vyzerá, keď pristihneš myseľ pri čine a necháš ju, nech sa ukáže. Resp., necháš šéfovanie jej. Umožníš jej to. Aspoň na moment.
Pocit, keď ovláda myseľ Teba a nie Ty ju?
Nepríjemný. Doslova to bolí. Vykráda Ťa. Pocit nie dosť. Pocit chcenia, pocit prázdnoty. Jej moci, mojej bezmoci. Chce ešte viac. Pocit vnútorného nepokoja. Pocit odpojenia sa od pravej podstaty.
Cesta, ako sa vrátiť k smútku, úzkosti, frustrácii či až sa takýmto spôsobom prepracovať do depresie.
Napríklad dnes ma mája alebo maya schmatla do pasce ukázať vám, aké sú brušné svaly na mojom tele. Chcela sa predviesť. Vnímala som jej manipulácie. Aj tak som si to skúsila. Nechala som ju chvíľu ovládať ma.
Ale keďže nie som telo ani myseľ, ale mám telo a myseľ, je fajn ich používať. Nie sa nechať zneužívať.
Od začiatku som vnímala ten pocit za tým. Urobila som pár fotiek a vnímala, ako ma chce ďalej ovládať. No povedala som jej rázne STOP.
ŠÉF som tu Ja. Ja sa rozhodujem! Nie ona mi bude diktovať. Idem dokončiť zámer, s ktorým som ku oceánu prišla.
T.j., urobiť si dychové cvičenie, zacvičiť si jogu. Poprechádzať sa, nadýchať sa slnečných lúčov. Prípadne vbehnúť do vody.
Maya je energia, ktorej úlohou je udržať podmienené živé bytosti v presvedčení, že patria do hmotného sveta. Spôsobuje zabudnutie duše na svoj skutočný pôvod a bráni jej v sebarealizácii. Zvádza nás zbortiť náš boží zámer.
"Ilúziou teda je myslieť si, že v dočasnom svete je možné dosiahnuť večné šťastie, o ktoré sa väčšina živých bytostí márne pokúša. Jediné trvalé šťastie je možné nájsť v duchovnom svete, kam Maya nemá prístup."
Ako v bežnom dni odlišovať mayu od Božstva v nás? Ako prefíkanú myseľ učiniť poslušným sluhom? Môžeš sa so mnou podeliť o Tvoju skúsenosť. Ja to mám takto. Uvediem 3 konkrétne príklady.
"Potrebujem novú sukňu. ALE veď mám dosť vecí. Zbytočne miniem peniaze."
A takto začnem hľadať výhovorky a odôvodnenia v hlave. Ja ju skutočne potrebujem. A namiesto toho, aby som našla spôsob AKO to urobím, niekoľko dní alebo týždňov rozmýšľam nad sukňou, čo ma oberá o energiu. Poznáš to? Toto nie je Tvoje Pravé Ja.
Alebo príde nenápadná myšlienka, ktorej môžem a nemusím sadnúť na lep: "Urobím si fotky, aby som ich mohla dať na FB." Nemusím sa podsunutej myšlienky chytiť. Potrebujem byť ale vedomým pozorovateľom, ktorý to vníma, pozoruje a rozlišuje. Tým, kto sa ROZHODUJE, čo urobí na základe vnútorných pocitov. (Nie emócií.)
Ako odlíšim pravé rozhodnutie od falošného? To nepravé je ľahké urobiť. Pri tom skutočnom sa potrebujem prekonať nepodľahnúť tomu ľahkému. Konkrétne: Zastavím sa. Nádych, výdych. Stíšim sa. A pokračujem v pôvodnom zámere, napríklad sa ísť prejsť. Nie fotiť sa.
Opačne. Ak by bol zámer fotiť sa, je to v poriadku. Ak je ZÁMER urobiť si fotky a nemáš odvahu sa nafotiť, je za tým strach, takže je to zase myseľ. Ona to skúša z každej strany a stále. Veľmi rada nám bráni v sebarealizácii.
Jedna vec je prezentovať sa, byť viditeľný a druhá je predvádzať sa.
Vždy ide o zámer. A vnímať, či som s ním v súlade. Či veci robím zo strachu, t.j. z akékoľvek emócie alebo je za tým láska a teda prejav nášho ducha. Takto je možné POZOROVAŤ sa v každej malej veci, ktorú robíš a naučiť sa odlišovať skutočné, trvalé od iluzorného, zdanlivého šťastia.
Krásnu nedeľu, pondelok, utorok a aj ostatné dni nám všetkým.
S láskou Petra
