Vianočný príbeh. (príbeh)

Došla mi voda a tak som si šla dočapovať do obchodu, kde ju predávajú. Túto predajňu nemám veľmi v obľube, tak si pre ňu chodievam do vedľajšieho mestečka. Včera sa mi nechcelo točiť 12 kilometrov, a chcela som dočapovať len dve fľaše filtrovanej vody. Zvolila som teda obchod v našom meste v neobľúbenej predajni.

Z neznámeho dôvodu sa v tejto predajni pri pokladni viac menej stále čaká dlho. Bolo mi teplo, keďže som si obliekla zimnú bundu, chcela som rýchlo vypadnúť a tak som sa presúvala z radu do radu, až som prišla k poslednej otvorenej pokladni. "Kaša doiš".

Stál tam preplnený osamelý košík a tak som sa postavila vedľa neho. Zrazu k nemu pristúpila pani v mojom veku. Mala naponáhlo, bola unavená z omeškaného letu a dokonca aj autobusu.

Zistila som to, keď som sa chcela predbehnúť s mojimi iba dvoma fľašami filtrovanej vody. 

Dali sme sa do debaty a zistila som, že sme susedy. Ja zo Slovenska, ona z Maďarska. Zoznámila som sa s mnohými ľuďmi. Ale toto je prvá Maďarka v Portugalsku, ktorú som stretla, že tú tiež žije. Dokonca 20 rokov! Wau.

Tak ma nakoniec pustila pred seba do rady, na to som zo seba vysypala: "köszönöm, víz, Jó napot, engem Petrának hívnak."

Po maďarsky mi odpovedala, že sa volá Ildiko. Ale tomu som už nerozumela. Počula som iba Ildikó. 

Ešte mi ukázala, že ju čaká mamka z druhej strany pokladne s ďalšou veľkou taškou a jedným kufrom. Zakývali sme si, rozlúčili sa a išla som k autu.

Zrazu mi cinklo, že oni auto asi nemajú. Naložila som fľaše do bočných posuvných dverí a vrátila sa späť do obchodu s ponukou, že ich môžem zaviesť domov, ak potrebujú.

Boli nesmierne nadšené a ja ešte viac, že MÔŽEM.  Vymenili sme si telefónne čísla, vyložili tašky a kufor z auta, vystískali sa a s pocitom vďaky som trielila domov.

Opäť maľovať. 

Dnes som mala dohodnutý termín s mojím auto-Vanom v autoservise. Nárazník prišróbovaný a piesty na zadných dverách za pár minút vymenené.  Kufrové dvere držia. Už na mňa nepadajú. 

Pri otázke na cenu som dostala milú odpoveď: Dnes je to gratis. Vianočný darček. 

Ako málo stačí, aby sme niekomu urobili RADOSŤ. Na oboch a všetkých stranách. 

Zázraky sa dejú stále. V jednoduchých ľudských gestách, v bežnom dni. Nie len na Vianoce. Môj život sú jedny veľké Vianoce. Cítim sa bohatá. Vždy, keď som VĎAČNÁ. 

Pred pár dňami som takto dostala zopár čerstvých rýb.  Ale to by už bol ďalší príbeh.

Ak sa Ti môj príbeh páčil, kľudne ho zdieľaj ďalej. 

S láskou Petra

Previous
Previous

Strata identity.

Next
Next

Som žena, som rieka.