Vytvorila som pre Teba “kartičku” Prvej pomoc (PP).

Je to zoznam vecí, ktoré si môžeš uložiť do telefónu alebo si ich vytlačiť na papier a nosiť ich stále so sebou. Aby si si v prípade, keď Ti bude niekedy na figu a budeš sa potrebovať postaviť na nohy, aby si si SPOMENULA, čo to vlastne máš robiť, aby si sa vrátila k sebe. :-)

Alebo si urob prt sc. Dnes môžeš.

1) DÝCHAJ. Spomaľ sa. Zastav sa. Precíť.

2) Cíť vďaku v mieste, kde hovoríš “Ja”. Počkaj, kým ju začneš cítiť. Kým sa rozšíri do Tvojho aurického poľa. Kým nasiakne do Tvojich buniek. Potom si tento pocit nes so sebou, kamkoľvek ideš.

3) Netlač na seba. Uvoľni sa. Môžeš.

4) Skús vnímať Tvoje telo z VNÚTRA. Že je v ňom život. Že ním preteká energia. Ak sa niekde zasekla, priveď tam Tvojou mysľou Tvoju POZORNOSŤ. Tvoju lásku.

5) Rozhýb sa. Dvihni ruky nad hlavu s nádychom. Vydýchni. Zopakuj tri krát. Ponaťahuj sa do strán. Zakrúž rukami. Podskoč si. Zatoč sa. Zadup nohami. Vyzuj sa. Zakrúť/zavlň sa v bokoch, ramenách, krku. Dýchaj. Vydychuj.

6) Choď do kúpeľne a poriadne si namoč dlaňami TVÁR studenou vodou. Pozri sa do zrkadla. Pozri sa sebe do očí. Usmej sa. Alebo si poplač. Dýchaj.

7) Pusti myšlienky. Nedrž ich. Existuje len teraz. Tu. Poobzeraj so okolo seba. TU sa teraz nič nedeje. Bolo to v Tvojej mysli. Z toho tie emócie. Premýšľala si. Z toho tie obavy, strach, pocit neistoty.

8) Čo cítiš teraz? Čo v tejto sekunde potrebuješ? Choď to urobiť. Teraz.

9) ROZHODUJEM SA.

10) Pozri si Tvoju kartu PP, Tvoje barličky, 30 a viac vecí, ktoré si si počas dňa 18 napísala. Nepadaj zbytočne hlboko. Poplač si, vyzúr sa, poľutuj sa na chvíľku a vráť sa späť do prítomného okamihu.

11) Opakujem. DÝCHAJ. Pozoruj. Vnímaj. Nehodnoť. Nereaguj. Pozoruj.

Pýtaj sa sama seba počas dňa: “Čo potrebujem v tejto sekunde?” To si daj, to si naplň. Vnímaj Tvoje potreby a vnímaj samu seba. Napĺňaj Tvoje potreby. Stále. (nie Tvoje chcenia a túžby, ale POTREBY v danej chvíli. To je kľúč k šťastiu, ktorý hľadáš.)

Ak sa cítiš počas dňa nespokojná, zmätená, ak cítiš nepríjemnú emóciu, pýtaj sa sama seba:

“Čo je za tým?
Čo cítim?
Prečo cítim to, čo cítim?
Ako sa volá emócia, ktorú cítim?
Aká bola predošlá myšlienka?
Na čo som myslela.

Čomu sa vyhýbam.
Pred čím utekám.
Čo nechcem vidieť?
Na čom lipnem?
Čomu odporujem?
Akú som mala predstavu?
Čo som očakávala?
Manipulovala som?
Tlačila som seba alebo niekoho do niečoho?”

PS2: Ďakujem, že ste.