Neposlúchaj.

Prosím, nenasledujte svoju nevedomosť.
Keď neviem, tak neviem. Je to v poriadku.
Je v poriadku nevedieť. No keď neviem, nemôžem na tom trvať, niečo na základe "neviem" od iných vyžadovať.
Začnime ľudstvo uvažovať.
Skúste veci neprijímať slepo, na povel.
Skúste sa zamyslieť, či to, čo vám niekto hovorí, je pravda.

"Stop, tade nemôžete prejsť do supermarketu!"
"A čo sa stane, keď prejdem?"
"Neviem."

A prešla som pokojne popri prázdnej pokladni do poloprázdneho supermarketu.
Ľudská nevedomosť ničí SPOJENIE.

Kým sa zaoberáme nepodstatnými vecami, ktoré nás okrádajú o hlbokú radosť a duševný pokoj, nevzniká priestor pre uvažovanie. Nevzniká priestor pre používanie mysle.

Ona totiž používa nás.
Často krát sú ľudia ako robot na vykonávanie niekoho pokynov.
Cesta k slobode, cesta k životu v radosti a pokoju, pocitu naplnenia, je možná až potom, čo sa vymaníme z nadvlády mysle, v ktorej sme uviazli.

Vystúp z Matri×u.
Osloboď sa do slobody.
Rozprestri krídla a leť.

S láskou Petra

Previous
Previous

Nekonaj z ľútosti.

Next
Next

Pocit, že.. nie je pocit.