Pocit, že.. nie je pocit.

"Nemusí to byť tak, ale je to môj POCIT."
Napísala som.

Pocit je niečo, čomu môžeme plne dôverovať.

Myšlienkam pozornosť nevenovať.
SEBA si s nimi nezamieňať.
Ak povieš, "myslím si", tak nevieš.
Len si myslíš.
Takže nevieš.

"Nemusí to tak byť, je to LEN môj pocit." Vymaž z Tvojho slovníka.
Nie je to LEN pocit.
Je to práve POCIT, cez ktorý Ťa Božstvo v Tebe vedie.

"Mám pocit, ŽE..." = NIE je pocit.
Je to myšlienka!!!

Pocit je to, čo bytostne CÍTIŠ.
Akýsi vnem. Motor v Tebe.
Prvé, čo k Tebe príde, kým to prehlušíš myšlienkami.

Čo je Tvoja prirodzenosť.
Tvoje Pravé Ja.

Cítiš radosť, pokoj, sebavedomie, istotu, rozhodnosť, jasnosť, čistotu svedomia, lásku, nádej, vieru, blaženosť. Krásu.

Emócia prichádza narozdiel od pocitu z myšlienky. Po myšlienke. Vzniká z nej. Je to falošný posol. To sú všetky tie nepríjemné pocity, ktoré voláme EMÓCIE.

Pocit vychádza z Tvojho VNÚTRA.
Z Tvojho srdca.

S láskou Petra