S koncom vzťahu skončil celý môj svet.
"Mala som pocit, že s koncom vzťahu skončil celý môj svet."
Vždy, keď sa niektorý z mojich vzťahov rúcal, lebo nefungoval, pýtala som sa –
"Prečo? Prečo práve ja? Prečo sa toto deje práve mne? Čo som komu urobila? Čo som urobila zle? Kde som spravila chybu? Mohla som to urobiť inak! Prečo nevidí moju hodnotu? Ako mu ju mám dokázať, aby ju konečne uvidel? Čo mám urobiť, aby ma chcel!"
Cítila som sa totálne vyčerpaná. Stratená. Zúfalá. Zacyklená v myšlienkach.
V pocite, že nie som dosť.
V pocite viny.
Myšlienky sa neustále vracali. Točili sa. Prehrávalo sa mi v hlave dokola to isté. Tie isté scenáre. Bralo mi to takmer všetku energiu.
Bola som so silami na dne.
💔🥀
Čo mi pomohlo, aby som bola tam,
kde som dnes?
Kde čo. Bol to proces. Akurát vtedy som nevedela, kde mám začať. Čo mám robiť. Za kým ísť.
Ale niečo prišlo.
Postupne som si začala dovolovať CÍTIŤ.
Cítiť všetku tú bolesť. Áno. Základom vnútorného liečenia NIE je prestať cítiť. Práve naopak – dovoliť si cítiť.
Aj bolesť. Aj hnev. Aj smútok. Aj to zúfalstvo. Dostať sa k uviaznutým emóciám. Uvidieť, že som v myšlienkach. Že tlačím na pílu. Toto bolo to pre mňa niečo nové, nepoznané. Kľúčové. Tam prišla prvá a zásadná zmena.
Uvedomovanie vďaka cíteniu.
Začala som si teda všímať. Čo cítim? Čo potrebujem? Dávať pocitom meno.
Neskôr som ich začala vnímať aj v tele. Začala som viac vnímať seba. Bez snahy chcieť emócie, pocity zmeniť alebo potlačiť. Zo začiatku a dlho potom som z toho ešte mala zmätok. Nechápala som.
Pomohlo mi dať si čas. Dať si priestor. Zastavenia. Dovoliť si byť unavená, smutná, rozbitá. Uplakaná. Škaredá. Na dne. Sama. A to naplno. Ale máčať sa v tom len toľko, koľko je potrebné! Nie dlho. Patrí to k procesu vnútorného liečenia.
🤍🕊
Dovtedy strácame energiu.
Odovzdávame svoju silu.
Nevidíme krásu.
Nevidíme cestu.
Ani riešenie.
Ale poviem Ti pravdu. Všetko to tam je. To, čo hľadáš, je v Tebe. A poviem Ti ďalšiu pravdu.
Tvoja vnútorná sila je obrovská. Krásna. A veľmi Ti prajem Ti, aby si ju našiel/našla. Aby si si ju vzal/a späť. Prislúcha Ti.❣️
Je ukrytá pod všetkými tými vrstvami. Pod nánosmi masiek. Pod nánosmi myšlienok a emócií. Pod nánosmi bolesti a neprávd o sebe a o svete. Pod nánosmi domnienok a interpretácií. Pod nánosmi... Si v bode, kedy pravdu možno ešte nevidíš. Kedy sa k tej nevieš dostať. Nepoznáš cestu. Ale v nej je ukrytá Tvoja sila.
Možno si už vyčerpaná z hľadania. Možno sa cítiš stratená. A to je tiež v poriadku. Základom je uvoľniť sa. Netlačiť na seba. Neurýchliš to. Prijmi tejto stav. Je to stav. Nie finálna verzia.
❤️🌹
Ženy, ale aj muži, za mnou prichádzajú práve v takýchto momentoch. Zasekli sa na nejakom mieste, v nejakom bode, v nejakej životnej situácii a nevedia, čo je ďalší krok. Keď si potrebujú v sebe niečo uvedomiť, pomenovať, ujasniť, rozkľúčovať, poukladať, zorientovať sa.
Rozmotať zamotané klbko.
Presne na to som tu. Práve toto potrebuješ? Určite mi napíš správu.
Odpovede sú už v Tebe, len ich potrebuješ započuť. Uvidieť. Ucítiť.
Dovoliť im vyjsť na svetlo.
Niekedy stačí jeden úprimný rozhovor a veci sa opäť pohnú správym smerom. 🤍🕊
