Niekedy sa bojíme povedať veci tak, ako ich cítime povedať. Umenšujeme sa, skrývame sa za iné slová. Bojíme sa, že nás niekto vysmeje, odmietne. Možno tým niekoho stratíme.

Častokrát ide ale o to, že na niečom lipneme. Máme strach zo zmeny, z niečoho nového a tak sa držíme starého, čo nám ale mnohokrát už neprospieva, nepomáha. Náš život ide dolu vodou – namiesto toho, aby kvitol. Aby sme kvitli my. A tak sa v našom živote objavuje 

Seba-zrada.

Neschopnosť a neochota povedať “NIE”.

Dnešná téma, tak dôležitá – je téma nastavenia si zdravých hraníc. Umenie hovoriť “NIE”. Umenie hovoriť “ÁNO” tam, kde je potrebné. 

Kedy hovoríš ÁNO,
ale chceš povedať “nie”
a naopak?

Ako často sa Ti ešte takéto situácie opakujú? Ponáhľaš sa niekam? Spomaľ. Niekedy je to Tvoje telo alebo Tvoja myseľ, ktoré sú rýchlejšie, než Ty. Ale Ty nie si myseľ sama o sebe. Ty nie si Tvoje telo samé o sebe. Vnímaj sa. 

Pozoruj myšlienky. No v prvom rade vnímaj, čo je to, čo chceš skutočne urobiť. Nie, to čo si myslíš, že máš urobiť, ale čo skutočne cítiš, že chceš, potrebuješ urobiť? Máš odvahu? Možno nie, lebo sa bojíš, čo sa stane, keď pustíš KONTROLU nad vecami, nad životom, nad inými ľuďmi.

A tak rátaš, premeriavaš, kalkuluješ. Manipuluješ. Bojíš sa, že o niečo prídeš. Že niečo, niekoho stratíš. A tak nasilu držíš niečo, čo k Tebe už dávno nepatrí. Teba to stojí sily, strácaš energiu, zdravie. No nie a nie pustiť. Pritom ODPOVEĎ máš už dávno v sebe. Veľmi dobre vieš, čo máš urobiť. Dokážeš to dnes?

ODVAHA je Tvoj spojenec.

Všimni si – to, čo cítiš – to mieniš aj urobiť – to aj hovoríš? Si v zhode, v súlade sama so sebou? Spomaľ. Toto nie sú preteky. Nie je potrebné sa naháňať za výkonom! Nie si stroj. Si ľudská, cítiaca bytosť. Si žena. Dovoľ si ňou byť. 

Ženou.

Už v škole nás naučili hnať sa za výkonom. A teraz si od neho mnohí nevedia odvyknúť.

Myšlienky Ťa tlačia – ak im veríš – “švihaj, nestíhaš. Kto to za Teba urobí. Nestihneš. Utečie Ti príležitosť. Predbehnú Ťa. Nebudeš mať. Neujde sa Ti.” Nezmysly. Nemusíš tým myšlienkam veriť. Je to spôsob, ako žiť v strese a nevnímať svoju pravú podstatu. Preto sa v živote strácaš.

Nauč sa dôverovať vnútornému vedeniu. Je múdre. Je v Tebe. Ty si tá múdrosť sama o sebe, len ju – seba – pozorne vnímaj. Nechaj sa ňou viesť. Nie myšlienkami.

Keď Ti Tvoje múdre, pravé Ja hovorí: “Ticho tu seď. Oddychuj. Relaxuj. Medituj. Pospi si. Zastav sa. Stoj. Len dýchaj. Posaď sa. Počúvaj šum listov, zastav sa pri kvetinkách a kochaj sa ich krásou, vylož si nohy na stôl, prejdi sa…”, počúvni sa. Radí Ti. Miluje Ťa. Stará sa o Teba. Robí to s najväčšou láskou. Stará sa o Tvoje fyzické telo. O Tvoj pokoj. O Tvoju radosť. O Tvoju hojnosť. O Tvoje zdravie. Kým obmedzená časť mysle si Ti robí starosti a pridáva vrásky na čele – Tvoje telo je stuhnuté.

Kým tomu vnútornému vedeniu vzdoruješ, opakujú sa Ti neželané situácie stále dookola.

Potrebuješ sa vedieť uvoľniť – to ZÁKLAD životného úspechu – radosti, pokoja, lásky, kvalitných vzťahov, hojnosti, zdravia. Viem, že Tvoja myseľ tomu nevie uveriť. Ale Ty nie si myseľ. Ona to naozaj nemá ako pochopiť. Nemá takú vlastnosť. Je obmedzená. Pozná len to, čo pozná.

Kedy zrádzaš samu seba?

(Dnes budeš potrebovať 25 - 30 minút)

Úloha na dnešný deň

1) Spomeň si, kedy si povedala naposledy áno, ale chcela si povedať NIE. Napíš si to teraz do zošita.

2) Kedy si povedala nie, ale si chcela povedať ÁNO. Napíš si to teraz do zošita.

3) Prečo si to povedala naopak? Čo bolo za tým? Aký strach na Teba číhal, aká emócia bola za tým? Strach z odmietnutia, strach z opustenia, strach zo straty? Preskúmaj to. Napíš si to teraz do zošita. Píš, píš, píš. Všimni si.

3) Ako si sa potom – keď si sa takto zradila – ako si sa cítila? Odpoveď “zle” - nie je odpoveď. Akú emóciu si cítila? Napíš si to teraz do zošita.

4) Napíš vetu, ktorú si si nikdy nedovolila povedať nahlas – sebavedome  – jemne a so súcitom – no toľkokrát si už chcela.

Prečítaj si ju nahlas. Pomaly. Vedome. Uvedomuj si túto vetu. Čítaj si ju nahlas.

Univerzálna úloha na tento deň a aj týždeň.

Všímaj si – Pristihni sama seba počas dňa pri čine – Kedy hovoríš “ÁNO”, no chceš povedať “NIE”. Kedy hovoríš “NIE” – no chceš povedať “ÁNO”. 

Čo je za tým? Aký strach? Aká emócia? Všímaj si.

Napíš si aj toto pozorovanie večer pred spaním do zošita. (15 – 30 minút)

Ak sa počas dňa “pomýliš” a povieš “NIE” namiesto “ÁNO” – alebo povieš “ÁNO” namiesto “NIE” – nevadí. Môžeš sa OPRAVIŤ.

Áno, Ty môžeš a smieš zmeniť slovo. Ak Ťa niekto začne vysmievať alebo Ti hovoriť, že “prvé slovo platí a druhé letí do gatí” – never mu, never jej.

Môžeš s úctou, láskou a rešpektom ako k sebe, tak k druhej osobe povedať – 

“Prepáč, práve som povedala “ÁNO”/”NIE” – ale chcela som povedať “NIE”/”ÁNO”. Chcela som povedať – “Dnes neprídem, chcem si oddýchnuť. – Nie, nejdem s Tebou, prajem Ti pekný, príjemný deň. – Uvedomila som si, že dnes chcem zostať doma. – Dnes zostanem doma. – Dnes budem oddychovať. – Nie, nepomôžem Ti. Mám Ťa rada. Prajem Ti, nech sa Ti dnes darí. – Nie, zajtra ostanem doma. Prajem Ti pekný výlet.” A podobne.

Čím menej slov, tým lepšie. – Nie si povinná to nijako vysvetľovať, obhajovať svoje ROZHODNUTIE, ani sa nijako extra ospravedlňovať. – Nikomu. Ani deťom, ani manželovi, ani rodičom. Nikomu.

To je to, čo zvyšuje Tvoju silu, Tvoje sebavedomie – to, čo Ti zvyšuje ENERGIU, dáva vnútornú silu. V tomto je ukrytá Tvoja SILA.

Vyskúšaj a napíš do skupiny, ako sa Ti v tom darilo/darí – alebo aj nedarí. Všetko je v poriadku. Chce to uvedomovanie si a tréning – prenášať tieto uvedomenia do praxe – do bežného života.

S láskou Petra