Téma, ktorej sa venujem a celoživotne ma sprevádza, sú emócie, komunikácia a vzťahy.
Sebapoznávanie, sebauvedomovanie a sebavyjadrovanie.
Jedným slovom SEBAROZVOJ.
“Rozvíjam ako seba, tak slúžim iným,
aby sa mohli ďalej rozvíjať.”
Mne osobne na ceste k sebapoznaniu, sebauvedomeniu a celkovému sebarozvíjaniu
pomohli a ako merítko mi i naďalej slúžia
partnerské vzťahy.
Ako hovorí Eckhart Tolle, tri po sebe nevydarené vzťahy sú cesta k osvieteniu. Síce ešte nie som svätá a neviem, ako ďaleko sa dostanem, ale môžem to potvrdiť. Vzťahy sú pre mňa cesta k osvieteniu.
A čo si predstavujem pod osvietením?
Život v radosti, vnútornej slobode, v akejsi ľahkosti.
Život, v ktorom ma neovládajú emócie, negatívne myšlienky a vonkajšie okolnosti.
Život oslobodený od myšlienok, ilúzií a predstáv. Negativity.
Život, kedy si seba uvedomujeme a podľa toho sa aj správame, a teda ako slobodní tvorcovia
plní lásky a pokoja.
Život, v ktorom si uvedomujeme, že vonkajšie okolnosti, situácie, sú odrazom nás samotných.
Život, kedy si uvedomujem, že za moje prežívanie, slová, činy a to, čo sa mi deje, si zodpovedám sama.
Som ich tvorcom.
Mám moc ich zmeniť. Mám moc sa zamerať v živote na to, čo si prajem žiť. Bez úsilia a bez odporu.
Tým, že za seba preberiem zodpovednosť a zameriam sa na to, čo si prajem žiť.
Tomu venujem svoju pozornosť.
To tvorím. To sa mi deje.
Život v pravde. Život žitý verne, úctivo,
s rešpektom a čestne ako k sebe, tak k iným.
Bez túžby manipulovať či ovládať iných.
A to nám všetkým prajem.
***
Boli však časy, kedy som emóciám takmer vôbec nerozumela. Nevedela som ich dekódovať, rozpoznať. Pomenovať ich. Nerozumela som ich posolstvu. A tak ma ovládali. Ako emócie, tak vonkajšie okolnosti. Ťahali ma dole vodou. Iným smerom, než som si priala. Tým som strácala energiu, radosť, pokoj. Prichádzala som s ľuďmi do konfliktov a hádok. Nevedela som, že emócie so mnou KOMUNIKUJÚ.
Nevnímala som vlastné potreby. Potláčala som sa. Zapredávala som samu seba. Zo strachu z opustenia, odmietnutia. Samoty. Straty.
A tak som napokon strácala samu seba.
Vo vzťahoch.
Mala som strach z hlbokej intimity. Bála som sa otvoriť, byť videná taká, aká som. Neprijímala som samu seba. Mala som strach byť sama sebou. Prejavovať sa plne a autenticky. ️
Bála som sa ukázať a prejaviť moju VÝNIMOČNOSŤ, jedinečnosť. Utláčala a umenšovala som sa, aby sa druhí ľudia pri mne necítili buď menejcenní alebo aby som v nich mojim správaním nevyvolávala
"zbytočné" emócie. "
Radšej nech sa majú iní dobre a potom bude aj mne dobre. Najprv sa postarám o celý svet, najprv vyhoviem iným a nakoniec aj mne bude dobre."
No tento princíp nefungoval.
Dnes vidím, že je to naozaj NEFUNKČNÝ princíp.
Tým, že som nemala jasne a zdravo nastavené vnútorné hranice, nechala som si moje hranice inými narúšať a prekračovať ich.
Nevedela som povedať jasne NIE.
A to všetko viedlo k depresii, úzkostiam, strachom. Bola som emočne nezrelá a emočne závislá.
***
Výsledkom sebapotláčania som opakovane zažívala depresie a úzkosti, ktoré ma sprevádzali
vyše 23 rokov.
Neverila som si.
V čase adolescencie ma často bolieval žalúdok, neskôr dlhé roky kríže. Tá bolesť bola doslova nekonečná a neznesiteľná. Somatizovala som.
Vzťahovala som na seba EMÓCIE, strachy a slová iných ľudí. Cítila som sa ohrozená. Plná neistoty.
Trpela som obrovskou nerozhodnosťou, pretože som nepoznala odpoveď.
“Doľava? Doprava?” Niekedy to bolo priam mučivé. Nepríjemné, paralyzujúce stavy.
Nevedela som ROZOZNAŤ volanie srdca, duše, intuície od túžob ega. Trpela som pocitom hanby, menejcennosti, "nie dosť".
Nevedela som KOMUNIKOVAŤ moje POTREBY
a to, čo CÍTIM.
Smútok som prekrývala úsmevom, čo ma dosť vysiľovalo.
Prechádzala som zo vzťahu do vzťahu, kde som hľadala záchranu, prístav, domov.
Až kým som ho našla.
V sebe samej.
A prajem to aj Tebe.